| Popis: |
|
|
Príbeh nespútanej andalúzskej Cigánky a vojaka Dona Josého, ktorý poznáme z literárnej predlohy francúzskeho spisovateľa Prospera Mériméeho, sa odohráva v španielskom prostredí devätnásteho storočia. Tentoraz však pôjde o Carmen mimo konkrétneho času a priestoru. Téma dozrievala v autorovi veľmi dlho. Je mu blízka z viacerých dôvodov. Kultúra, z ktorej Carmen pochádza, má mnoho spoločného s tou slovanskej a slovenskou. Vnútorný rytmus španielskeho folklóru je podobný nášmu vnútornému rytmu. „Carmen robím aj preto, že je to emotívne predstavenie. Milujem emotívne predstavenia!“ hovorí Ďurovčík. Lovestory s tragickým koncom zasadil do neidentifikovateľného prostredia – nebude sa hrať na to, že je v Španielsku, ani na to, že je na Slovensku. Bude to pohybová a filozofická štylizácia. Ďurovčík chce novým spôsobom ukázať šialene zamilovaného muža, ktorý pre lásku dokáže urobiť všetko, a ženu, ktorá je navonok príťažlivá, vo vnútri možno vypočítavá a chladná a dokáže sa každý deň zaľúbiť do iného. Jeho Carmen je iná už len tým, že ju naštudoval pre Slovenské divadlo tanca. Opäť podáva tému formou totálneho divadla, kde emóciu sprostredkúva jednota hudobného, tanečného a činoherného prejavu. „Režírujem ako choreograf a k choreografii pristupujem ako režisér,“ tvrdí. „Veľmi mi záleží na zrozumiteľnosti vzťahov.“ Slovenské divadlo tanca má ľudské limity, ale tie zároveň môžu dať dielu nový tvorivý rozsah. Autor si ctí pôvodné libreto, vychádza zo Ščedrina a Bizeta. Zachováva základnú dejovú líniu, konanie postáv, ako ho poznáme, ale zároveň bohato parafrázuje. Využíva priestor na vlastné interpretácie. Nevšedný zážitok ponúka postava Escamilla, ktorého stvárňuje sólista Slovenského Divadla Tanca David Shimmer. Svoju escamillovskú rolu tancuje „po slovensky. V Carmen Slovenského divadla tanca sa objavia prvky domáceho folklóru, zďaleka to však nebude folklórne predstavenie. „Viac povedať nemôžem, ale prekvapení určite budete,“ sľubuje autor. |
|
